Život Prešova
online
online
Pred 130 rokmi sa narodil generál A. Malár, veliteľ armády počas SNP
18.07.2024 Celý región
Reitern/Bratislava
18. júla (TASR) - Východoslovenská armáda mala v Slovenskom národnom
povstaní (SNP) zohrať dôležitú úlohu. Jej veliteľom bol v tom čase
generál II. triedy Augustín Malár, ktorý bol oboznámený s jej úlohou v
SNP. Do Povstania sa však napokon nezapojila.
Generál Malár, od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 18. júla 130 rokov, skončil v nemeckom koncentračnom tábore.
Augustín Malár sa narodil 18. júla 1894 v rakúskom Reiterne. Od roku 1900 vyrastal v Starej Turej, kde do roku 1906 navštevoval miestnu evanjelickú ľudovú školu. V rokoch 1906 - 1914 študoval na Gymnáziu v Skalici a na Evanjelickom lýceu v Šoproni. V septembri 1914 začal štúdiom na Bratislavskej evanjelickej teologickej akadémii, ktoré však prerušila prvá svetová vojna.
Na základe mobilizačnej vyhlášky bol Malár 6. mája 1915 v maďarskom Köszegu odvedený do 72. pešieho pluku v Bratislave. Neskôr ho prevelili do 64. pešieho pluku rytiera von Auffenberga v Szászvárosi, s ktorým sa ocitol na ruskom fronte. V apríli 1916 už práporčíka Malára preložili na taliansky front, kde sa 10. októbra toho istého roku dostal do zajatia.
Internovali ho do zajateckého tábora v Matere a od decembra 1916 do tábora v Polle, kde sa stotožnil s ideou česko-slovenskej štátnosti. Vo februári 1918 vstúpil do československej légie v Taliansku a ako dôstojník sa zúčastnil na bojoch o Doss Alto.
Do novej Československej republiky sa vrátil v decembri 1918 a usadil sa v Starej Turej. Na kapitána ho povýšili v máji 1919 a zúčastnil bojov proti maďarskej Červenej armáde pri Nitre či Leviciach.
V československej brannej moci pôsobil od februára 1920 vo funkcii spravodajského dôstojníka 2. oddelenia štábu Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave. V rokoch 1921 - 1922 bol frekventantom École Militaire Speciale v Saint Cyre vo Francúzsku a od roku 1922 do roku 1925 pôsobil v hodnosti štábneho kapitána ako inštruktor v Obvodovom stredisku pre výcvik v Košiciach.
V rokoch 1925 - 1927 bol tiež zástupcom veliteľa Školy na výchovu dôstojníkov v zálohe a v rokoch 1928 - 1930 frekventantom pražskej vojenskej školy. V 30. rokoch minulého storočia pôsobil aj ako dôstojník generálneho štábu, pracoval vo Vojenskom zemepisnom ústave v Prahe a od októbra 1938 bol členom československej - maďarskej delimitačnej komisie. Patril k bývalým slovenským legionárom, ktorí sa 14. marca 1939 memorandom obrátili na poslancov Snemu Slovenskej krajiny, v ktorom žiadali zachovanie Československa.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa ako veliteľ zúčastnil v septembri 1939 ťaženia slovenskej armády v Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v roku 1941 ako veliteľ 2. pešej divízie bojoval aj na východnom fronte druhej svetovej vojny. O rok neskôr ho povýšili do hodnosti generála II. triedy a od septembra 1942 pôsobil ako vojenský atašé v Berlíne.
V máji 1944 vznikla z iniciatívy generála a ministra národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky Ferdinanda Čatloša tzv. Východoslovenská armáda. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bola obrana karpatských priesmykov pred postupujúcou Červenou armádou. V skutočnosti sa mala stať jednou z hlavných síl SNP. Jej veliteľom sa stal práve generál Malár.
V auguste 1944 sa zišiel s predstaviteľmi ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a predbežne súhlasil s tým, že v prípade vypuknutia SNP zabezpečí prechod dvoch divízií na stranu povstalcov. V deň vypuknutia SNP, 29. augusta 1944, rokoval aj s predstaviteľmi partizánskeho zväzku Alexander Nevský o spoločnom postupe proti Nemcom. V ten istý deň Čatloš v rozhlase oznámil príchod nemeckých jednotiek na Slovensko.
Na druhý deň, 30. augusta 1944, prišiel Malár na rozkaz Čatloša do Bratislavy. V rozhlasovom prejave varoval vojakov svojej armády pred ozbrojeným vystúpením ako predčasným. Východoslovenská armáda sa tak do SNP nezapojila a 31. augusta nemecké okupačné vojská "Malárovu" armádu odzbrojili.
Generála Malára po prílete z Bratislavy na letisku v Nižnom Šebeši (dnes Nižná Šebestová, mestská časť Prešova) zatkli a po krátkej internácii v miestnych kasárňach ho cez Maďarsko odvliekli do zajateckého tábora v Kaisersteinbruchu v Rakúsku a potom na hrad Königstein pri Bad Schandau.
Začiatkom januára 1945 ho presunuli do Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu v Berlíne, kde sa ocitol v rovnakej situácii ako generál II. triedy Štefan Jurech a obaja povstaleckí generáli - brigádny generál Ján Golián a divízny generál Rudolf Viest.
Po ich vypočutí a vzájomnom konfrontovaní boli všetci menovaní prevezení do koncentračného tábora Flossenbürg, kde ich pravdepodobne v marci 1945 nacisti popravili.
Ako dátum úmrtia, 28. február 1945, generála Augustína Malára určil v januári 1952 Okresný súd v Bratislave.
Generál Malár, od narodenia ktorého uplynie vo štvrtok 18. júla 130 rokov, skončil v nemeckom koncentračnom tábore.
Augustín Malár sa narodil 18. júla 1894 v rakúskom Reiterne. Od roku 1900 vyrastal v Starej Turej, kde do roku 1906 navštevoval miestnu evanjelickú ľudovú školu. V rokoch 1906 - 1914 študoval na Gymnáziu v Skalici a na Evanjelickom lýceu v Šoproni. V septembri 1914 začal štúdiom na Bratislavskej evanjelickej teologickej akadémii, ktoré však prerušila prvá svetová vojna.
Na základe mobilizačnej vyhlášky bol Malár 6. mája 1915 v maďarskom Köszegu odvedený do 72. pešieho pluku v Bratislave. Neskôr ho prevelili do 64. pešieho pluku rytiera von Auffenberga v Szászvárosi, s ktorým sa ocitol na ruskom fronte. V apríli 1916 už práporčíka Malára preložili na taliansky front, kde sa 10. októbra toho istého roku dostal do zajatia.
Internovali ho do zajateckého tábora v Matere a od decembra 1916 do tábora v Polle, kde sa stotožnil s ideou česko-slovenskej štátnosti. Vo februári 1918 vstúpil do československej légie v Taliansku a ako dôstojník sa zúčastnil na bojoch o Doss Alto.
Do novej Československej republiky sa vrátil v decembri 1918 a usadil sa v Starej Turej. Na kapitána ho povýšili v máji 1919 a zúčastnil bojov proti maďarskej Červenej armáde pri Nitre či Leviciach.
V československej brannej moci pôsobil od februára 1920 vo funkcii spravodajského dôstojníka 2. oddelenia štábu Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave. V rokoch 1921 - 1922 bol frekventantom École Militaire Speciale v Saint Cyre vo Francúzsku a od roku 1922 do roku 1925 pôsobil v hodnosti štábneho kapitána ako inštruktor v Obvodovom stredisku pre výcvik v Košiciach.
V rokoch 1925 - 1927 bol tiež zástupcom veliteľa Školy na výchovu dôstojníkov v zálohe a v rokoch 1928 - 1930 frekventantom pražskej vojenskej školy. V 30. rokoch minulého storočia pôsobil aj ako dôstojník generálneho štábu, pracoval vo Vojenskom zemepisnom ústave v Prahe a od októbra 1938 bol členom československej - maďarskej delimitačnej komisie. Patril k bývalým slovenským legionárom, ktorí sa 14. marca 1939 memorandom obrátili na poslancov Snemu Slovenskej krajiny, v ktorom žiadali zachovanie Československa.
Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) sa ako veliteľ zúčastnil v septembri 1939 ťaženia slovenskej armády v Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v roku 1941 ako veliteľ 2. pešej divízie bojoval aj na východnom fronte druhej svetovej vojny. O rok neskôr ho povýšili do hodnosti generála II. triedy a od septembra 1942 pôsobil ako vojenský atašé v Berlíne.
V máji 1944 vznikla z iniciatívy generála a ministra národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky Ferdinanda Čatloša tzv. Východoslovenská armáda. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bola obrana karpatských priesmykov pred postupujúcou Červenou armádou. V skutočnosti sa mala stať jednou z hlavných síl SNP. Jej veliteľom sa stal práve generál Malár.
V auguste 1944 sa zišiel s predstaviteľmi ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a predbežne súhlasil s tým, že v prípade vypuknutia SNP zabezpečí prechod dvoch divízií na stranu povstalcov. V deň vypuknutia SNP, 29. augusta 1944, rokoval aj s predstaviteľmi partizánskeho zväzku Alexander Nevský o spoločnom postupe proti Nemcom. V ten istý deň Čatloš v rozhlase oznámil príchod nemeckých jednotiek na Slovensko.
Na druhý deň, 30. augusta 1944, prišiel Malár na rozkaz Čatloša do Bratislavy. V rozhlasovom prejave varoval vojakov svojej armády pred ozbrojeným vystúpením ako predčasným. Východoslovenská armáda sa tak do SNP nezapojila a 31. augusta nemecké okupačné vojská "Malárovu" armádu odzbrojili.
Generála Malára po prílete z Bratislavy na letisku v Nižnom Šebeši (dnes Nižná Šebestová, mestská časť Prešova) zatkli a po krátkej internácii v miestnych kasárňach ho cez Maďarsko odvliekli do zajateckého tábora v Kaisersteinbruchu v Rakúsku a potom na hrad Königstein pri Bad Schandau.
Začiatkom januára 1945 ho presunuli do Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu v Berlíne, kde sa ocitol v rovnakej situácii ako generál II. triedy Štefan Jurech a obaja povstaleckí generáli - brigádny generál Ján Golián a divízny generál Rudolf Viest.
Po ich vypočutí a vzájomnom konfrontovaní boli všetci menovaní prevezení do koncentračného tábora Flossenbürg, kde ich pravdepodobne v marci 1945 nacisti popravili.
Ako dátum úmrtia, 28. február 1945, generála Augustína Malára určil v januári 1952 Okresný súd v Bratislave.
0
www.ZIVOTPO.sk
